Štědrý večer „po slovensky“ – FOTOGALERIE

Naše kamarádka a korespondentka Jana Kristeková připravila pro čtenáře těchto stránek opravdu velmi kvalitní obsah. Tradice, duše, lidskost, blízkost ……. anebo jak to nazvat. Mě osobně to chytlo, takže zkuste inspiraci i vy…… třeba vám to obohatí štědrovečerní čas….

Vystresovaní ľudia bezhlavo behajúci po obchodoch. Od novembra vysvietené mestá a vianočné trhy na námestiach v počasí skôr pripomínajúcom prvý jarný deň. A „Last christmas“ ozývajúce sa po 50ty deň aj z tvojho obľúbeného metalového rádia. Neklamné znaky, že Vianoce sú opäť tu.

Aké sú tie slovenské ?

Vianoce sa na Slovensku tradične považujú za jedny z najkrajších sviatkov v roku. Niektorí oslavujú narodenie Ježiša Krista, pre iných je to magický deň strávený v kruhu najbližších.

Od pradávna sa s týmto dňom spájajú mystické zvyky a tradície. Sú dedičstvom našich slovanských predkov, kombináciou pohanských a kresťanských tradícií. Mnohí z nás sa nad niektorými z nich s chuťou zasmejú, naši predkovia ich ale brali smrteľne vážne. Žili totiž v súlade s prírodou a v presvedčení, že v všade okolo nich sú „duše“. Duše, ktoré neradno nahnevať. Preto im prinášali dary a obete, aby si zaistili zdravie, prosperitu, krásu, šťastie a ochranu pred nečistými silami. A práve takto sa zrodili mnohé tradície, ktoré dodržiavame dodnes. A možno už ani nevieme prečo.

Pre šťastie, zdravie, peniaze, rok bez bosoriek – naše najdôležitejšie vianočné zvyky kedysi, aj dnes

• Hoci sa na štedrý večer dosýta je a hoduje, prechádza mu prísny pôst. Niektorí nejedia vôbec. Iní sa zdržia konzumácie mäsa. A niektorí tvrdia, že nemôžu nič, čo bude na štedrovečernom stole. Aby túto tradíciu dodržali aj deti, sľubuje sa im že uvidia zlaté prasiatko. Kedysi to bola napríklad aj zlatá krokva (nech to je čokoľvek), koník, či koč. Mne prasiatko nikto nesľuboval, preto mám väčšinou pôst salónkový – pojedám salónky pri zdobení  stromčeka.
• Vianočný stromček sa k nám dostal z nemecky hovoriacich krajín a pre svoj neslovanský pôvod bol tradičnými domácnosťami dlho odmietaný. Dnes už má svoje pevné miesto a zdobí sa na štedrý deň doobeda. Domovy väčšinou opúšťa po sviatku Troch Kráľov. Napriek tomu sa nájdu exoti, u ktorých stojí od začiatku adventu až do marca.
• Sviatočný deň býval a býva niekedy dosť stresujúci. A nie len kvôli vareniu. Existuje totiž príliš veľa činností, ktoré ti môžu privodiť v budúcom roku smrť, alebo nešťastie. Prinášajú ho črepy, zavesená opraná bielizeň, aj zametanie (môžeš vymiesť mŕtve duše z domu). Pre istotu ani nekýchaj, na nikoho hlasno nevolaj a ani neseď oproti dverám do ulice.
• V niektorých domácnostiach sa tiež hovorí, že ako budeš konať/ako prežiješ tento deň, taký bude aj celý nový rok. Bolo to aj preto, že nová etapa života sa začínala už narodením Krista, nie prvým dňom nového roka. U nás sa toto tvrdenie skôr vzťahuje k oslavám nového roka a hovorí sa „ako na nový rok, tak po celý rok“.
• Veľký význam sa dodnes pripisuje vianočnému pečivu. Už nemusí byť hotové ešte pred východom slnka a ani si gazdiné nechodia utierať ruky o ovocné stromy (aby dobre rodili). Predsa niet nad dobrú domácu vianočku (a tiež posúchy, chlieb, opekance, či koláče z kysnutého cesta). Poznám pár ľudí, ktorí do štedrovečernej vianočky zapekajú mincu. Kto ju nájde, bude bohatý po celý rok. Jeden kamarát ju minulý rok prehltol.
• Takmer v každej rodine sa prestiera navyše. Niekde je to preto, aby sa mohol pohostiť náhodný pocestný. Inde sa touto formou vzdáva úcta zosnulým členom rodiny. Umožňuje sa, aby mŕtvi predkovia mohli so živými „zdieľať“ štedrovečernú večeru.
• Pod obrus na štedrovečernom stole sa vkladá šupina z kapra, ktorá potom putuje do peňaženky. To aby sa peniaze v rodine počas budúceho roka rozmnožili. My sme kapra nikdy nemali. A kúsok vyprážaného filé si do peňaženky pchať nebudem. Na východe je zase iný zvyk – pred večerou všetci umyjú vo vode s mincami.
• Pod stolom zase kedysi býval položený železný predmet, spravidla sekera. Verilo sa, že ten, kto naň počas večere položí nohu, bude v budúcom roku šťastný.
• Dodnes v niektorých domácnostiach obopínajú nohy stola hrubou reťazou, aby sa zabezpečila súdržnosť rodiny.
• Večerať sa začínalo vtedy, keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda.
• Na štedrovečernom stole by sa malo nachádzať zo všetkého, čo sa počas roka vypestovalo (dnes už ťažko). A všetko, čo sa bude jesť, musí byť vyložené na stole, alebo v jeho tesnej blízkosti. Od stola sa totiž dodnes nesmie vstávať pokiaľ všetci nedojedli. „Vinník“ vraj do roka zomrie, alebo opustí rodinu.
• Večera sa jedáva zásadne z jedného taniera a len lyžicou. Počas večere svieti svieca ako symbol Vianoc. Niekde dokonca jedia osvetlený iba svetlom sviečky. Najčastejšie je to betlehemské svetlo, ktoré sa donesie z kostola. Niekde sa už dnes jedáva pri svetle televízora.
• Každý člen rodiny by mal na znak usporiadaného a pokojného spolunažívania rodiny ochutnať so všetkého na stole.
• Ešte pred večerou sa „veští“ rozkrojením jablka. Ak sa objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie, krížik znamená chorobu a smrť. Následne sa rozkrája na toľko kúskov, koľko členov rodiny je pri stole
• Na privolanie hojnosti sa do kútov miestnosti rozhádžu orechy, ktoré tam ostanú až do ďalších Vianoc.
• Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť. Odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok, ktorému v tento deň patrila lepšia potrava. Zvieratám to vraj prinášalo zdravie, ale aj magické schopnosti. O polnoci vraj rozprávali ľudskou rečou. Ale to už závisí od toho, čo si dáš do vianočných koláčov.
• Ešte ja si pamätám, ako chodili po dedine koledníci a vinšovali. Dnes ich už takmer nevidno. My sme nechodievali, ale zvykli sme pred domom páliť prskavky, čo bolo krásne hlavne, keď bol sneh. Dnes sa tradíciou sa stáva pozeranie Popolušky, či posedenie s kamarátmi v podniku.
• Baby na vydaj. Nezabudnite po večeri hodiť topánku za hlavu. Keď dopadla špičkou ku dverám, do roka odídete z domu.
• Štedrý deň končí často aj pre nekatolíkov polnočnou omšou.

Štedrý večer po slovensky

Štedrovečerná hostina sa na Slovensku väčšinou začína požehnaním a spoločnou modlitbou. Sú domácnosti, ktoré sa vlastne ani nepovažujú za pobožné, ale napriek tomu sa aspoň raz v roku spoločne pomodlia. Nás vždy babka aj pokropila svätenou vodou. Niekde sa pokračuje vinšom a prípitkom niečoho ostrého. Najčastejšie naň poslúži domáca pálenka, alebo vlastnoručne vyrobený likér – rascový alebo vaječný. Hoci, dnes ich už vytlačilo šampanské. Nasledujú oplátky (symbolom pokoja a radosti) s medom, v niektorých rodinách urobí otec ostatným členom rodiny aj medový krížik na čelo (aby si bol dobrý a milý a aby ťa ochraňovali anjeli). Potom prichádza na rad chlieb alebo vianočka s cesnakom (pre zdravie na celý rok). A konečne  polievka. Ako sa hovorí “iný kraj, iný mrav, preto nie všade mávajú kapustnicu (s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami, alebo so smotanou). Niekde sa varí  šošovicová, fazuľová (strukoviny prinášajú bohatstvo) hríbová, hrachová, či rybacia. Hlavným chodom štedrovečerného menu je ryba – najčastejšie vyprážaný kapor, ktorý na naše štedrovečerné stoly priplával až z Čiech. Spolu s majonézovým šalátom. Nepamätám sa, že by sa u nás kapor niekedy jedol. Vďaka vypraženému filé som tak bola ušetrená od traumatického zážitku – vraždy kapra. Po jedle prichádza rozbaľovanie darčekov. To je spojené s väčšími, alebo menšími manévrami, podľa toho, či deti ešte stále veria na Ježiška, Mikuláša, alebo Santu, ktorý nám v posledných rokoch čoraz častejšie lezie do komína.

Jeden darček mám pre Vás aj ja – recept na naše najstaršie vianočné jedlo. Hlavne nepodpáľte kuchyňu.

Našim  najstarším vianočným jedlom sú opekance s makom. Hovoríme im aj pupáky, alebo bobaľky. Pôvod majú v tradičných posúchoch a dodnes sa zachovali najmä na vianočných stoloch stredného Slovenska.

Budeš potrebovať

400 g  polohrubá múka, soľ, 20 g  droždie, mlieko, 20 g  maslo, 80 g  maslo, 50 g práškový cukor, 100 g  mak

Ako na to

Múku so soľou zmiešame s kváskom, ktorý pripravíme z 2 dl vlažného osladeného mlieka a droždia Vymiesime cesto a necháme dobre vykysnúť. Na múkou posypanej doske rozvaľkáme cesto na hrúbku  cca. 1 cm a vykrajujeme malé krúžky. Položíme ich na maslom potretý plech a dáme piecť do rúry na 15-20 minút. Keď budú opekance do zlatista upečené, vsypeme ich do horúcej vody a vzápätí ich sitkom vyberieme, dáme do misy, pridáme mak a cukor podľa chuti, zalejeme troškou horúceho mlieka a roztopeného masla a zamiešame.

Dobrú chuť !

Užite si krásne a pokojné Vianoce. Nenechajte tradície zaniknúť a dávajte si pozor, aby ste nedopadli ako hrdinovia tohto vianočného príbehu.

Kontakt na autorku ZDE